Ilúzie

Autor: Zuzana Šagátová | 27.6.2013 o 22:27 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  166x

Možno raz, keď sa budem vedieť zmestiť do tvojho života, prestanem premýšľať o tom, koľko (mi) ešte chýba, aby som dokázala vojsť, aby som ťa vedela prijať, aby som sa vedela poslať na miesto, (ktoré pevne dúfam) budeš obývať (objímať) ty.

Tak sa mi zdá, že posledné dni sú rovnako dlhé. Život je akási zaplatená akcia. Nič zvláštne, len pozvoľné tempo hudby, kdesi v dave sa potácam (akože) v tanci, sem tam urobím nejaký ten krok, sem tam sa ma dotkne kohosi dlaň.


Čas ma nijako nevie vykúpiť z tejto biedy, z tejto jednotvárnosti. V rukách krčím zápisník ako prvú pomoc, keď ma prepadnú obavy z vlastných myšlienok. Telom mi blúdi choroba. Tak veľmi by som ti ju chcela zložiť k nohám, pokloniť sa ti (aj jej) a povedať, že tu ju máš, tu si s ňou ži, nechcem od teba nič, ba ani to málo, ani to mizerno...


Život si zmyslel, že mi prospeje posedieť si na trestnej lavici. V tele mi je dusno, vo vlastnej duši, kosti mám prerastenú prehrou.


Na otázku ako mi je, si neviem vybrať. Ponúkajú sa mi možnosti iba nejako alebo nijako. Alebo zle, či horšie a možno stále rovnako, len občas človek zabudne a vtedy si pomyslí, že dobre je. Dobre je tu a teraz.


Boli rána keď som nemusela nič. Nič vedieť, nič žiť. Lenže tých rán odvtedy prešlo veľa. A ja mám pocit, že rastiem, rastiem, rastiem...

Nevedno kam...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?