Krátke stretnutia

Autor: Zuzana Šagátová | 8.7.2012 o 22:15 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  163x

Žiada sa mi napísať iba čosi, utvoriť málo z ničoho, lebo aj to povestné nič existuje okolo mňa, dotýka sa môjho tela, to nič ma vie nasmerovať, zmiasť... Tak to chodí. Je časopriestor a v ňom som ja a okolo mňa to holé nič.

I.

Dnes bola iba ďalšia nedeľa. Neželala som si nič špeciálne, vždy si vlastne neželám niečo ohromné a načo aj, veď tešiť sa dá z maličkostí. Som jedna z tých, čo dookola píšu a hľadajú útek, skrýšu, ľudí, čo by ich chlácholili. Som iba jedna z mnohých, jedna z milión rozmaznaných, lebo tak si to vravím, tak to je, nechýba mi nič a stále niečo chcem, nemám právo nemať právo dožadovať sa niečoho?

II.

Slnko mi svietilo na hlavu, keď som prechádzala popri jazere, kde sa kúpali ľudia, špliechali vodu, radovali sa, grilovali mäso, jedli zmrzlinu, mali zalepené ústa a mastné prsty, neboli to tie dokonalé bytosti z časákov, bola to holá pravda, holá skutočnosť, že žiť sa dá pod slnkom rôzne aj so zamastenými rukami.

III.

Už by som si želala len pokoj, presne tých chlácholiacich a seba skutočnú. Želala by som si stretnutie so sebou, naozajstné podanie ruky a to povestné: Teším sa, že ťa spoznávam. Poznám to navôkol, všetko, čomu sa hovorí svet, jazerá, lúky, hory, obchody, kaviarne... tu som už bola.

IV.

Ani raz, ani jediný raz neodznelo: Tak, ahoj, ja som to a som rada, že ťa spoznávam.

Potichu si šepkám...kiežby, Zuza, kiežby...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?