Ingrediencie na ráno

Autor: Zuzana Šagátová | 27.12.2011 o 19:51 | (upravené 27.12.2011 o 20:03) Karma článku: 2,45 | Prečítané:  526x

Do doby, do ktorej som sa položila, do ktorej som vošla, sa nechcem vzdať tak úplne.  Začať žiť tak potichu, nenápadne, s kúskom vzduchu do pľúc, s dôveryhodnou napodobeninou plnohodnotného života.

 

Odpustiť niekomu, odpustiť sebe, prezliecť sa do čejsi košele, zapnúť ju po krk, cítiť ju na svojej koži a mať pod ňou načisto holé telo. Na oblečenie tejto košele som nepotrebovala kabínku. Je  šialené padnúť do vody a nosiť na sebe mokré veci, ktoré ma chladia. Zhodiť zo seba všetko mokré, donaha to položiť na dlážku a obliecť sa do košele...

***

Niekde v tých pomarančových izbách som kedysi bdela, strážila som ich vôňu, kôru, ktorú som sušila. V komnatách, ktoré nebolo nikdy treba vetrať, pretože pretlak pomarančov bol mojim zmyslom vždy pochuti.  A jedného dňa som si asi zvykla. Ďalej som to tak intenzívne necítila a to bol čas, aby som otvorila okná.

***

Noci bývajú občas príliš krátke, keď potrebuješ urobiť  milión krokov a každý z nich má zmysel. Každý jeden je taký dôležitý a významný. A trasy, cesty domov, cesty niekam sú zrazu také krátke. A ráno chladne a je mu čoraz zimšie, všetko sa pýta von a chce rozprávať, povedať pravdu o voňavej pomarančovej kôre, o kamienkoch na ceste, o pouličnom svetle, o tme pod lampou, o....

***

Pravdy bývajú také reálne. Také pravdivé, keď sú povedané s láskou.  Nebolia, nepriečia sa, iba prejdú, dotknú sa, ozdravia, vyzimejú, nezamrznú... Dokázať si vystačiť s malou pravdou, menšou ako by som práve potrebovala, takou, čo mi bude stále nablízku, takou ,ktorú si budem môcť zavesiť  na krk a pravdivo sa jej dotýkať.

***

A bolesť býva občas taká krásna, šarmantná slečna s linkou na viečku. A ten kúsok, čo zo mňa zostal, keď ma ktosi považoval za človeka na roztrhanie, nie z lásky, iba z vlastnej potreby. Keď som ešte dokázala oprieť kúsok svojho dychu o čosi žijúce, čo by mi možno(ne) pomohlo na polceste do straty...

***

Nie som si ničím istá. Ani dobrom vo mne, ani zlom vo mne, ani tou holou pravdou víriacou v mojej hlave, ani svojou teplou dlaňou. Vždy je príležitosť, možnosť, riziko pevne zovrieť (moje) telo a povymetať (mnou) všetky kúty. Kdekade, kadeaké. Ešte vždy mi budú ukradnuté dni, do ktorých sa nezobudím sama, do ktorých si dobrovoľne nesadnem s miskou ovocia a šálkou čaju. Dni, po ktorých ostane akákoľvek stopa najnižšieho času, ktorý som už okúsila a teraz by mal pre veľa vecí prísť ten najvyšší, lenže ja ani len netuším, koľko presne má merať.

***

Tak si niektoré veci poodkladám zo dna (dňa) na deň, z horných poličiek skríň na tie najspodnejšie, ako keď si prehadzujem veci, keď čakám na jún, na čosi teplé, na slnečnice na stole. Na park, do ktorého každé ráno vchádzam s pocitom, že sa oslobodím, že vezmem svoju myseľ a ten kúsok čo zo mňa zostal, celú tu miniatúru si tam pekne odnesiem a doprajem jej odpočinku.

 

Venujem Martinovi, ktorý je pre mňa už niekoľko rokov tak veľmi dôležitý.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.


Už ste čítali?