keď sa naučím nesnívať

Autor: Zuzana Šagátová | 3.11.2011 o 13:04 | Karma článku: 3,66 | Prečítané:  213x

keď sa naučim nesnívať, potom...

Tie kľúče som mu tam pohodila. Nechala zabudnuté.

Dúfajúc, že si ich všimne.

Nevšimol.

Nebola som prekvapená, veď som to bola predsa ja, kto ich tam nechal ležať.

Pochopila som, že sa mi nechce čakať na lepšie a novšie začiatky.

Že svoje (ne)dni  si bezvládne nosím na svojich pleciach.

Možno boli pripútané aj o tie kľúče, neviem.

Nemôžem sa pred sebou priznať, povedať si, že takto to bude lepšie.

Že je vlastne jedno, kde skončili.

A že aj tak viem, že ich nikdy nenájde, že si po ne nikdy nepríde.

Ostanú tam len tak, bezvládne, pohodené, presne také ako ja.

S ťarchou a bezmocnosťou ostanem čakať s nimi. S kľúčami, ktorými sme každý deň otvorili to naše.

Budem vedľa nich bezmocne ležať...

A keď si rozmyslíš, že po ne prídeš a potom nimi odomkneš,

vezmeš si veci.

Mňa.

Všetko zo mňa.

A vezmi mi aj kľúče, pri ktorých som ostala toľko pohodená.

 

Iba sama, zívajúca prázdnotou, preplnená ťarchou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?