Naše.

Autor: Zuzana Šagátová | 30.10.2011 o 10:54 | Karma článku: 3,47 | Prečítané:  226x

veriť a vysnívať si.

 

Niektoré veci potrebovali vo mne iba dozrieť.

Iba som musela podrásť.

Netreba mi stolček pod nohy, keď sa načahujem po pohárik, do ktorého si chcem naliať teplé kakao.

Nemusím sa postaviť v kúpeľni na práčku, aby som dočiahla na krém na ruky.

Už nepopletiem príbororadie. Lyžičky, vidličky, nožíky.

 


Pozerám plagátik do divadla a rozmýšľam, kam ťa vezmem.

Možno si zaslúžime trocha nehlučna.

Trocha súzvuku, ktorý (sa) ladí –doladí -preladí.

 


A predstavujem si, ako ťa čakám na lavičke v meste.

Pod lampou, kde vidím ranky na svojich rukách.

Starostlivo o seba čakám, že prídeš a donesieš mi krém a možno aj kúsok seba.

 


Teraz by sa sem hodili snežné vločky, ale nenapíšem o nich.

Ešte si to nezaslúžia.

Krém na ruky potrebujem, aj keď je vietor.

Aj kúsok teba. A bezvetria.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?