Naše.

Autor: Zuzana Šagátová | 30.10.2011 o 10:54 | Karma článku: 3,47 | Prečítané:  221x

veriť a vysnívať si.

 

Niektoré veci potrebovali vo mne iba dozrieť.

Iba som musela podrásť.

Netreba mi stolček pod nohy, keď sa načahujem po pohárik, do ktorého si chcem naliať teplé kakao.

Nemusím sa postaviť v kúpeľni na práčku, aby som dočiahla na krém na ruky.

Už nepopletiem príbororadie. Lyžičky, vidličky, nožíky.

 


Pozerám plagátik do divadla a rozmýšľam, kam ťa vezmem.

Možno si zaslúžime trocha nehlučna.

Trocha súzvuku, ktorý (sa) ladí –doladí -preladí.

 


A predstavujem si, ako ťa čakám na lavičke v meste.

Pod lampou, kde vidím ranky na svojich rukách.

Starostlivo o seba čakám, že prídeš a donesieš mi krém a možno aj kúsok seba.

 


Teraz by sa sem hodili snežné vločky, ale nenapíšem o nich.

Ešte si to nezaslúžia.

Krém na ruky potrebujem, aj keď je vietor.

Aj kúsok teba. A bezvetria.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?