Nedotýkať sa , prosím.
Nehovoriť, iba mlčať.
Dnes mi slová porezali uši.
A svetlo mi vzalo zvyšky zraku.
Je mi zima, ale to neznamená, že potrebujem teplo.
Odkedy –dokedy.
Sem a tam.
Zvykla som si byť zamrznutá. * * *
Mať domov bez okien.
Bez radiátora.
Levandule.
Nikdy nedať dolu z nôh čižmy a nevyzliecť si kabát.
Keď toto ročné obdobie prejde...
Buď do chladu alebo do tepla.
Nevyzlečiem, nevyzujem.
A poviem si amen a vduchu sa skromne prežehnám.
Trúchlivo, zdanlivo, šťastne, nešťastne žehnám tomuto dňu.
V kabáte, v čižmách zložím svoje telo do chladnej postele.
A prikryjem sa dekou.
A ostanem čakať...
Príde?
Nepríde?
Zohreje?
Nezohreje?
Levanduľa?
Mäta?
So zajtrajškom spätá...