naboso*

Autor: Zuzana Šagátová | 18.8.2011 o 18:38 | (upravené 18.8.2011 o 18:55) Karma článku: 2,88 | Prečítané:  162x

Kráčala som pustou ulicou...

Sama, samučičkejšia, ako ktokoľvek iný.

pocítila som v duši prázdno.

nadobudla som v sebe pocit pustej komnaty, v ktorej vietor svojou prudkosťou zotrel aj posledný lak z okeníc.

Hľadám inšpiráciu.

Posledné písmenká vychádzajúce z môjho hrdla boli definované ako ston.

Moja duša stoná. a spolu s ňou aj moje oči, prsty, póry, vyšttípané pery, jamky na lícach.

Prázdnota nie je absencia zvukov.

prázdnota dá tichu rásť

Je to priestor, v ktorom môže moje ja začať stavať.

Vytváram kamenistú pôdu pod svoj piedestál.

Dookola počúvam vzlyky, tony, klesajúce hrdelné melódie.

Vietor utíchol, prievan zmizol.

Už neexistuje.

Aj moje vnútro dokáže rásť..

Napriek(č) výčitkám

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?