Ťažko súdiť motýľa

Autor: Zuzana Šagátová | 3.8.2011 o 20:51 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  179x

Nauč ma počítať dni, aby som dospela k múdrosti srdca.

 

Neviem, či je to iba domnienka, že čím som staršia, tým častejšie

sa ocitám vo svete, v ktorom vládne tak neskutočná vlastnosť-

pokrytectvo.

 

Častokrát počúvam, že ak chcem zmeniť ľudí, je potrebné ich milovať.

Ale ako mám milovať niekoho, kto mi dokázal v živote tak neskutočne

ublížiť? Kde mám nájsť tú lásku? Odkiaľ ju mám vziať? Môj vplyv

siaha len potiaľ, pokiaľ aj moja láska. V mojom, doposiaľ, krátkom

živote som sa túto otázky dookola pýtala samej seba. Mám dôvody

k láske i dôvody nemilovať, často je ťažké povedať, ktoré dôvody sú

väčšie. Veľmi túžim zmeniť ľudí k lepšiemu. Bolí ma, keď vidím, ako

uzatvárajú dvojspolky proti svetu a svoje zdvojené sebectvo považujú

za lásku.

 

V mnohých životných situáciách som kráčala sama, samučičkejšia

ako ktokoľvek iný. Pocítila som v sebe prázdno a moja duša zmĺkla

smútkom. Nadobudla som v sebe pocit pustej komnaty, v ktorej

vietor svojou prudkosťou zotrel aj posledný lak z okenného rámu.

Nekompromisne som hľadala inšpiráciu. Posledné písmenká

vychádzajúce z môjho hrdla boli definované ako ston.

 

Obklopila ma prázdnota. Nebola to iba absencia zvukov. Bol to

predovšetkým priestor, v ktorom som mala možnosť uvedomiť si, že

svet- to nie som iba ja.

 

Ale tento svet je taký hlučný. A asi to je dôvod na všetko to

pokrytectvo a sebectvo. Nepremyslené skutky, činy, následky,

neutíchajúca bolesť. Celý svet zapĺňajú prázdne reči. Nič duchovné,

no naopak, všetko materiálne. Nestretla som sa s hodnotou, ktorá

by bola motivovaná duchovnom. Nepoznám ani jednu, hoc aj

jednoduchú skladbu, či skutok, za ktorým by bolo napísane: „ Konám to z lásky voči blížnym.“

 

Hodnotenie potrieb toho druhého je úloha natoľko zložitá, že je

potrebné neustále sa rozhliadať okolo seba, aby som nezaspala na

vavrínoch vo chvíli, keď bude môjmu priateľovi ťažko. Keby si každý

uvedomil, že život človeka má zmysel, ak po ňom ostane vo svete

o trochu viac lásky a dobra. Čím viac sme schopní milovať, tým väčší

zmysle má náš život. Ale pre tento svet sú to dnes, bohužiaľ, už len

otrepané frázy. Nič moderné, všetko „out.“ Toto sa už dávno nenosí.

Najdôležitejšie je zachovať si „nezávislý status“ pred vonkajškom.

Ale to, čo sa odohráva v našom vnútri, hlave, skazených myšlienkach

si necháme iba pre seba. Konáme hlavne podľa pocitov. Nezáleží

na tom, či sú zlé. Hlavne, že nejaké sú. Ale popri tomto všetkom

zabúdame na najdôležitejšiu vec- slobodný priestor, kde sa človek

nemusí štylizovať. Na pokrytectvo je nalepím liekom pokora a láska.

Pretože z lásky si netreba nič želať. Treba ju iba prežívať.

 

Je ľahké milovať, je ľahké nenávidieť.

 

Ťažko súdiť motýľa ( nechajte ho lietať).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?