Podvečer

Autor: Zuzana Šagátová | 4.1.2015 o 20:26 | Karma článku: 2,64 | Prečítané:  261x

Asi je normálne niesť v sebe obavy, či zvládnem zrazu toľko dobra, čo sa mi motá okolo nôh ako dieťa. Či sa len azda nedá otráviť z toľkej lásky, ktorá sa púšťa žilami. Inak, úplne inak chutia tieto rána. Nenesú žiadnu pachuť, iba vôňu čerstvej kávy, teplo z vyhriatych perín a omrvinky z lámajúcich sa rožkov, na ktoré natieram maslo.

Deň si nesie mínusy len na teplomeri. Vŕzga mi pod nohami sneh, vedľa seba si nesiem čiusi dlaň. Zo stromov sa odlamujú malé konáriky, padajú pod ťarchou snehu. Aj my tak zvykneme padať, keď na nás naraz nakydá toľko, že nie sme schopní jednoducho to uniesť.

 

Tak veľa vecí nechávam nedokončených, v diároch napísané čísla, ktoré som nikdy nevytočila, termíny, na ktoré som sa nikdy nedostavila, tak veľa, tak veľa našich viet, našich fráz-iba tie tam majú miesto.

 

Nepamätám si celkom presne ten pocit, keď som nemala, čo povedať. Vedela som, že robím asi niečo zlé, ale nemala som silu ospravedlniť sa. Nespomínam si na moment, kedy som nechala vnútro prázdne s myšlienkou- odpočiň si, duša, takto ti bude trocha lepšie, keď budeš prázdna. Veď aj pri žalúdku to tak je, keď bolí, polieči ho jedine diéta. Ale dať diétu duši, preboha, to bola pekná volovina!

 

Jedného dňa by som mohla spyšnieť od lásky, ale nechce sa mi, nechce sa mi byť ideálna, ani perfektná, lebo ani ona taká nie. S chybami, plačom, krikom, radosťou skúsim sa držať jeho dlane.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?