Krátko pred spaním

Autor: Zuzana Šagátová | 25.8.2013 o 23:11 | Karma článku: 5,83 | Prečítané:  190x

Nočnou ulicou sa za mojím chrbtom vliekli iba tiene a neskoré ozveny mojich krokov. Lampy vypľúvali zvyšky svetla, neunúvali sa svieť viac, bola noc a nepotrebovali držať stráž. Predtým než som otvorila ráno okno a vpustila do izby kus čerstvého vzduchu, som rozmýšľala, či má zmysel vyhodiť dušu nevedno kam. Možno niekde hore (do neba) dúfajúc, že by sa (mi) vrátila o niečo mocnejšia, čistejšia, pripravená prijímať a dávať.

V jedno ráno by som si priala samoľúbosť, ľahostajnosť. Priala by som predať zvyšky seba pod cenu, hodiť ich prvému kupcovi, čo pôjde navôkol.

Včera som začula niečo také, že je zbytočné žiť každý deň rovnaký život.

Neviem, možno ho mám prelomiť napoly, povedať, že toto je tá dobrá polka a táto druhá...tá nestojí za reč. Možno takto odlomím aj z ľudí. Áno, poviem si, toto z teba chcem, lebo toto je pekné a toto ostatné si nechaj. Schovaj si do seba úlomky, čo som z teba odlúpila, schovaj do seba všetky triesky, naprac si ich rovno naspäť do kože, nech ťa pichajú, omínajú...

Bože, aké klišé! Aké sebecké a hlúpe!

Alebo sú dni kedy          Klamem

Klameš

Klameme

 

Krčíš ma v rukách ako starý papier, pohodená na ulici sa rozpíjam v daždi, postupne miznem, strácam sa...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?