Spoza okna vidím len pár ľudí, ulicou sa ich premáva čoraz menej, každý sa teraz napcháva dobrým slovom aj kadečím iným a možno aj dobrým. Na okne horí pár sviečok, s nimi sa míňajú minúty a dni v kalendári, ktoré vyhadzujem do koša jeden za druhým, pretože si ich nechcem pamätať.
°°
Pár lúčov slnka mi z času na čas dovolí vyjsť von na mokrú cestu od topiaceho sa snehu, stúpam do tej ťažkej kaše, nie je o nič ťažšia ako bývala kedysi tá moja v hlave.
°°
Na stôl som položila pár počmáraných papierov vlastnou rukou, lebo toto sú dni, ktoré po mne ostanú, ktoré si ma budú skutočne pamätať, ale ja ich nie; ja zabudnem; odložím ich.
°°
Pokým vešiam na dvor mokrú bielizeň, zbehli sa mraky, začalo slabo popŕchať, čoskoro prišla hmla a s ňou aj story o nekončiacich túžbach a ľudských útrapách zahrabaných pod snehom. Všetkého je teraz málo, všetko prichádza tak skoro, aj tma , aj ranné prebúdzanie, aj náhlenie sa do tepla.
°°
Míňa sa víno a s ním aj dobré slovo a objatie, míňajú sa navzájom ľudia a ja sa míňam s nimi. Sedím v rohu kaviarne, zblízka pozorujem veľavravné debaty o plesových šatách. Nezaujíma ma hodváb, ani flitre, v predstave ma skôr štrikovaný sveter, štrngot ihlíc pri teplom krbe.
°°
Na stole čaká halda kníh, s ňou ďalšie výzvy a ďalšie cesty, krátky stereotyp, no predtým bude ešte pár veselých hodín s ľuďmi, trocha detského smiechu, bude cítiť ľadový stisk a mokré rukavice. Farebné ohňostroje sa rozpŕchnu na nebi a s nimi aj naše želania (hlavne byť silnými).
°°
Vďaka všetkým, ktorí z času na čas nakukli aj na môj blog. Zostaňme silní! :)
