Pár riadkov

Autor: Zuzana Šagátová | 13.12.2012 o 20:40 | Karma článku: 8,25 | Prečítané:  199x

Je ešte veľa nedopísaných riadkov, aj tých mojich, aj tých iných, ktoré hovoria o kadečom, aj o ničom, o bolesti, samote, mraze a zime, o ľudskej koži zamrznutej tu na ceste, častejšie ľudia omieľajú v ústach horúce sústa skrehnutých rúk a myslia si, že ak náhodou zasvieti slnko, bude to inak.

Skutočne sa vzdávam nádeje na teplejší zajtrajšok. Vážna jeseň pominula, nemám čo o nej viac povedať, nemám si prečo pamätať na to, čo mi tu zanechala, v ústach mi ostal iba chlad, ktorý dýcham každé ránom keď sa ponáhľam do jednej z mnohých svietiacich budov.

 

Pri teplej káve si azda len spomeniem, že príde aj taký čas, kedy sa sneh začne topiť, pod ním ostanú holé cesty a naše hriechy, ktoré nám budú také vlastné a čo viac človeku ostane ako to, že si ich zas len vezme ku sebe späť.

 

Z dlane sa mi derú pierka, ktoré fúkam do neba a oni padnú zas na zem, rovnako padá aj para z čaju, rovnako padneme aj my, keď sa nám odnechce byť nadľahčovanými a zas si len priberieme ďalšie starosti, lebo takto nás to baví, byť jednostaj pri zemi a nedvíhať oči k nebu.

 

A hociktorý  moment nedokážem vylúdiť na klavíri, pretože mi nik nepožičal noty a sama za veľkým krídlom som len malé dieťa s ružovými líčiskami, povyzúvaná baletka, ktorá pošliape klávesy, za veľkým krídlom budem len hluchý Mozart.

 

Prekutrem všetky poličky s nápisom život, pozhŕňam do dlane posledných pár orechov, čo mi priniesla špatná jeseň, pohryziem (ich) dokonalú horkosť a zabudnem, pretože iba budem. Chcem byť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?