Dlho je samej niekedy čakať...

Autor: Zuzana Šagátová | 3.9.2012 o 18:46 | (upravené 3.9.2012 o 19:02) Karma článku: 7,68 | Prečítané:  188x

V jedno skoré ráno, keď si ma rozhádzal po svete ako smeti, ako lupene tulipánov, som nevedela celkom, čo so mnou je. Prestala som od života čakať samé prekvapenia, upozornenia neberiem príliš vážne.

***

vankúšiky pre teba
vyšívane snami
aby si, dievčina milá
oddýchla si
a stále bola s nami

***

Dlho som sa prechádzala na letisku po dráhe. Kde tu som vzlietla ponad svet, rukami som rozháňala hustú hmlu, prstami som ju krájala ako koláče, aby nejako chutila. O niečo neskôr som už vedela, že sa mi dnes, ani zajtra, ani pozajtra...jednoducho, že sa mi už nezmestíš do hlavy, že moja koža ťa už necíti.

***

aby dievčina najmilšia hladná nebola
z kvetovaných tanierikov, maľovaných hrnčekov sa napila
vody živej, čo jej silu dodá
nech chutným jedlám neodolá

***

Bezstarostne skackám s deťmi po schodoch, počuť tu len krik, radosť. Slnko zohrieva teplé skaly, nech si mám konečne kde sadnúť, konečne kde oddýchnuť. Ak už raz príde to povestné chladno, ktorého sa celý čas obávam, nech som pripravená. Nech som zmierená s dažďom, s vlastným odrazom v kvapkách.

***

ako najkrajšie ovocie tohto leta
sladká úroda snov z hviezdnych nocí
viečka teplom ťažké privieraš
slnečný lúč ti hrá
na harfe mihalníc

...a či si spomenieš ešte
na toho kto v diaľke na teba myslí
spomína na teba
počúvajúc klopkanie lieskovcov
padajúcich na drevený stolík jesene?

***

Slnko pomaly zájde, kamene ochladnú, čo to opadne zo stromov, kiežby aj tá nezmyselná túžba a potom príde čas. Čas na nové začiatky.

***

možno sa ti neraz zdá
dievčina milá
že je všetko náhle iné
naopak ako by byť malo
že všetko čo máš je málo

večer je v skutočnosti ránom
pokojnej, tichej hviezdnej noci
polnoc je jej poludním
nočné motýle sadajú na kvety lámp
nad krajinou kráča starý Mesiac
cestičkou podľa odvekých máp
príboj Času melie piesky dní a nocí
na prach do Tvojich vlasov
nad horami stoja
strieborné vrchy mrakov

bývajú, dievčina drahá, noci, dni zlé
rachotia reťazami nepokoja
palicou Vietor zráža k zemi jabĺčka
spať sa nedá
bdieť je zaťažko
do diaľky nevidieť
obzrieť sa niet kam
hore, vľavo, dole
vpredu, vzadu, vpravo
všade vôkol mam a klam
ľad a chlad
dych dochádza, slzy preleješ

je to len zlé zdanie, dievčina milá
ako to prišlo, tak aj odíde
búrok býva málo
len rachot hromov, bleskov jas
dlho znie, doznieva
a všetko je náhle iné
tak, ako by byť malo
bude Slnko
zasvieti ti, a nebude ho pre Teba
nebude ho málo

***

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?