Posledné letá

Autor: Zuzana Šagátová | 30.8.2012 o 21:50 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  151x

Večer pomaly utíchli hlasy, na ulici bolo počuť pár áut, čo sa ponáhľali domov za teplou večerou, pár lámp, čo sa pokúšali svietiť pod moje nohy a pár, naozaj len pár listov, ktoré mi postupne šepkajú, že tam tá pani pomaly oblieka teplejší kabát, o niečo teplejší ako tento život vo mne.

...

Vo vlastných myšlienkach som ešte cez deň rozbila kvety, aby som cítila ich vôňu viac, lepšie, ozajstnejšie. Dral sa z nich nový život, akési protirečenie toho, čo tak obyčajne prežívam. V hrdle mi zastal dúšok vody, v rukách som premývala sladké hrozno.

...

Deň nebol sychravý, kvety v záhradách nevädli (ako moja duša), ľudia v meste žili, ulice dýchali krokmi.

...

Už miliónty deň si želám, aby si nebol rovnaký hlupák. Kupujem si nové tašky, nové topánky, veci... lenže novú dušu zatiaľ do obchodov nedostali.

...

Von ešte stále (aj pre nás) svieti slnko.Postupne zaváram do pohárov brusnice s jablkami a v nich aj nás, aby som si ich (nás) mohla otvoriť, keď bude chladno. Bude to spomienka na teplé lúče, keď si sa flákal po kanáloch a životu si sa smial do tváre.

...

Ukladám do poličky, prvý pohár, druhý, tretí...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?