Výklady pre dušu

Autor: Zuzana Šagátová | 23.8.2012 o 21:53 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  139x

Keď som dnes prechádzala mestom a nemala som veľmi naponáhlo, rozmýšľala som letmo o žití. Pri bráne sa vyvaľovala ryšavá mačka, nikto ju nevyháňal z tieňa, no napriek tomu som mala pocit, že to teplo ju nakoniec vyženie zo seba ako z bunkra, nuž, a potom kde sa ukryje, kde?

Letné dni nás ťahajú von, vytŕčajú pehy, nosia sa veľmi hrdo a nabádajú nás nosiť sa hrdo s nimi a hlavne nezabúdať žiť, lebo už len na krátko nám prepožičajú toto maximum a na tie iné dni si zas budeme musieť len zvykať.

 

Nechce sa mi o ničom extra polemizovať, azda, len krátko o pive, ktoré som dnes vypila skoro na dúšok. Cez pohár som sa dívala na ľudí, skresľovala ich postavy, ich charaktery a čojaviem, nemám právo nič skresľovať, už vôbec nie súdiť, ale o to mi nešlo. Potrebovala som sa iba potichu zabávať a spomínať si na seba, keď sa dívam na svoje ja cez pivový pohár.

 

Farebné náušnice mi zvonili pri uchu, tenké ramienka na sandáloch držali moje nohy pokope, aby som mohla ešte ísť ďalej, oveľa ďalej a napokon zájsť aj do seba, pozrieť sa, čo je nové.

 

V meste som zastala pred každým veľkým výkladom, pozerala som sa dnu a hľadala v odraze svoju dušu, hľadala som tam seba... Ľudia za mojím chrbtom hlasno hovorili o živote, nakupovali ovocie na trhu, nosili farebné tielka, čítali knihy...

 

Bol to obyčajný deň, bola som to zas len ja, so mnou ďalšie veľké výklady pre malú dušu a ďalej len miesto, kde som sa dokázala stratiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?