Čriepky/ Dnes už nie

Autor: Zuzana Šagátová | 20.8.2012 o 20:13 | Karma článku: 11,32 | Prečítané:  219x

Skrátka, toto nie je život, iba jeho okraj, ako som už niekde napísala. Toto nie sú dni, ktoré by mali (bezstarostne) plynúť. Toto ani nie je náhodou čas, ktorý som chcela tráviť, je jedno kde.

 

Utvrdila som sa v myšlienke, že prišiel čas, pohnúť sa, hlavne sa neobzrieť za seba, lebo aj to pekné, by teraz dokázalo bolieť. A bolelo by tak naozaj, že by ma to stálo len ďalší plač, ďalšiu noc a ďalší guláš v hlave, ktorý nechutí nijak.

 

Zlomky chvíľ mi prinášajú pred oči záblesky, čohosi, čo bolo dobré, ale naozaj dobré. Dnes som ostala v posteli iba krátko, nechcelo sa mi prevaľovať a hľadať si dôvody, prečo by som nemala vstať. Takto to teraz nechcem.

 

Na dvore zosta(r)la tráva, slnko jej vyťahalo farbu z očí, ako mne tá správa, keď si sa stal zrazu minulosťou. Vo vzduchu ťa bolo cítiť už iba z diaľky, bolo poznať tvoju starosť o mňa, v ušiach mám ešte stále tých pár viet .

 

Cez okno som pozorovala pár ľudí, ich letné dni a potichu som si vravela, že to možno ešte stihnem. Že stihnem žiť, len čo ma trocha prebolíš, že leto sa ešte neskončilo a ja sa potrebujem namôjdušu zachrániť.

 

Pomaly prehĺtam dúšky ľadovej vody, aby pomaly hasili to, čo páli z vnútra, málo sa klamem, málo sa teším, málo rozprávam. Všetkého zrazu ostalo málo, máličko...

 

Vo vnútri sa objavujú zle zašité rany, trhlinky z minulosti, lieky, čo mali zabrať a s nimi trocha ticha, ktoré mi nachvíľu požičala bolesť.

 

Venujem starému otcovi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?