Dni majú svoje opozitá

Autor: Zuzana Šagátová | 13.7.2012 o 17:05 | (upravené 13.7.2012 o 17:11) Karma článku: 6,03 | Prečítané:  199x

Na noc som zažala v sebe ešte malé svetielko, lebo som nepotrebovala spánok, jediné po čom som túžila, bolo bdieť a myslieť na teba. Vo vzduchu sa vírilo teplo, pod balkónom behalo ešte pár detských nožičiek, ktoré sa nedali chytiť noci...

Vonku sa stmieva, umývam čerstvé ríbezle, bosými nohami sa dotýkam rozpálenej dlážky. Patrím na chvíľu cudziemu svetu, ale už nie na dlho. Po všetko pekné sa budem snažiť vrátiť domov. Prísť si jednoducho na svoje.

Svet navôkol dýcha ľahkosťou a ja sa len sotva chcem vzdať tohto času. Ešte stále je čas niečo začať, veď je sviežo, akýsi začiatok niečoho, začiatok živôtika na dlhý čas...

Rátala som slnečné lúče a keby som mohla, poslala by som ti ich aspoň tucet. Boli by také večné, hrejivé a skutočné. Boli by nebezpečné ,no zároveň krásne. Tak ľahko sa mi na teba spomína, aj teraz, keď už je večer, ovocie pomaly dozrelo na mojej tácke, marhule dostali cukrovú chuť.

Je čas otočiť sa dopredu, vzkriesiť rána umyté dažďom . Je čas vstať z postele, pretrieť si oči, otvoriť oči a povedať si...Načo hovoriť, stačí sa zhlboka nadýchnuť

***

Náušnice mi jemne zvonili pri uchu, keď som hádzala do kufra posledné veci, posledné skrčené handry, všetko bolo posledné, lebo ako to chodí, veci by sa mali skončiť v tom najlepšom.

Za oknom mi prší dážď, prichádzam do vlastnej cudziny, do vlastnej špiny, ktorú som tu nechala z dávna, svoje šťastie stískam nesmelo v pästi.

Všade vonia marhuľový lekvár, rozháňam jeho vôňu celým bytom, každým kútom, aby som aspoň na chvíľu zahnala to nepriezračno, čo si ma tu našlo.

Dozrela som niekde vo výklade každému na očiach, lenže teraz už nechcem byť viditeľná. Vypínam telefóny, všetko je na behu, hlavne to, čo nazývam život. Pozamykám dvere, zatvorím okná, len rýchlo, rýchlo preč.

Pod oknom sú veľké mláky, ktoré mi mama zakazovala , keď som bola malá. Dnes už nemám strach. Skáčem do nich ako blázon, blato sa mi lepí na telo, vlasy kučeravie dážď a ja som na chvíľu zlá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?