Mám pocit, že život sa na chvíľu pohol. Zem oteplela pod mojimi nohami a ja som zrazu živá. Na chvíľu som sa dnes zadívala na chlapčeka, ktorý netrpezlivo lemoval čiary na chodníku. Chýbal mu niekto blízky, na niekoho sa už veľmi tešil, niekoho čakal...
Každý máme pod nohami čiary, ktoré lemujeme vtedy, keď nám niekto chýba.
Je neskoro večer, mala by som byť unavená, mala by som sa sťažovať, mať migrény z tohto šialeného sveta, mala by som navštíviť všetky moderné shopy, vybrať si na seba niečo poriadne a presvedčiť sa, že aj takto je možné žiť.
Predplatila som si život na istý čas, predplatila som si ho podľa seba. Deň sa končí, sedím v izbe a pijem bazový sirup. Rozmýšľam o tom, keby... Jednostaj si vravím keby...
Ako som kdesi čítala...“Keby“ vraj najsmutnejšie slovo...