Postupom času...

Autor: Zuzana Šagátová | 15.1.2012 o 22:44 | (upravené 16.1.2012 o 12:32) Karma článku: 1,77 | Prečítané:  360x

O pár rokov neskôr sme obaja sedeli u našich v obývačke. On zas o niečo múdrejší a ja zas o niečo staršia. Lebo povedzme si otvorene, aj po niekoľkých rokoch sa o tom u nás nehovorí. Stále to predstavuje akési spoločenské faux pas, že chlap v kockovanej košeli je napokon taký môj.

 

x

x

Že na niečo sa musí zomrieť utiecť. Lebo pochopenie sa prijíma ťažko a kritika sa zvládne napokon mávnutím ruky. Alebo naopak. Vtedy som nemala čas rozmýšľať, ako by sa to dalo ľahšie prijať. Ale do obývačky sme sa zvládli vrátiť obaja. Neviem na ako krátko.

x

x

Čokoľvek, čo rozkvitlo v mojom vnútri, niekde hlboko ,povedzme, v mojich pľúcach, presne to, čo mi nedalo nadýchnuť, no napriek tomu som tomu dala život. Možno preto, aby ma to postupne zabíjalo alebo práve preto, aby mam niekto možnosť vyliečiť ma.

x

x

Januárové rána - rovnako krátke mi dávajú príležitosti. Rovnako krátko sa do nich zobúdzam, rovnako krátko z nich zaspávam, lebo tá krátkosť mi napokon celkom stačí, aby som sa iba mala, aby som iba dokázala byť, jednoducho ,bezbolestne, mierne naprázdno, aby mi potom náhle neprišlo ťažko.

x

x

Rozbaľujem salonky  čokoládové, kokosové, lebo čosi z Vianoc ešte nestihlo tak úplne odísť. Lebo si rada zababrem ústa od času kedysi minulého. Lebo je už celkom dosť hodín na to, aby prišla moja krátkosť januárových časov, ktorá je schopná poslať ma spať celú od čokolády.

x

x

Lebo jednoduchosť, ktorá prichádza deň po dni, nenásilne, nevtieravo, bez povšimnutia je pre mňa potrebná.

x

x

 

Niečia pokožka voňala ako škorica a ja som si v tej chvíli uvedomila, že je to jediná istota, ktorú som cítila. Dni prichádzajú rad radom a nepýtajú sa, ako majú prísť, akú majú mať chuť.

x

x

Zo všetkého stihlo ostať ešte niečo. Po kúskoch zbieram to minulé, nachádzam to v starých škatuliach. Lebo čokoľvek čo bolo sa niekde zmestilo, našlo priestor.

x

x

Je mi dobre. Nakrátko. Neviem na ako krátko. Lebo krátkosti v skratke... sú občas fakt nie vždy krátke. Ježišmária, nech je to už ako chce, ten neutrál mi stačí aj tá spokojnosť, čo ma vždy potom niekam plesla, aby som nezabudla, že nežiť je také samozrejmé.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?