Ingrediencie na ráno

Autor: Zuzana Šagátová | 27.12.2011 o 19:51 | (upravené 27.12.2011 o 20:03) Karma článku: 2,45 | Prečítané:  525x

Do doby, do ktorej som sa položila, do ktorej som vošla, sa nechcem vzdať tak úplne.  Začať žiť tak potichu, nenápadne, s kúskom vzduchu do pľúc, s dôveryhodnou napodobeninou plnohodnotného života.

 

Odpustiť niekomu, odpustiť sebe, prezliecť sa do čejsi košele, zapnúť ju po krk, cítiť ju na svojej koži a mať pod ňou načisto holé telo. Na oblečenie tejto košele som nepotrebovala kabínku. Je  šialené padnúť do vody a nosiť na sebe mokré veci, ktoré ma chladia. Zhodiť zo seba všetko mokré, donaha to položiť na dlážku a obliecť sa do košele...

***

Niekde v tých pomarančových izbách som kedysi bdela, strážila som ich vôňu, kôru, ktorú som sušila. V komnatách, ktoré nebolo nikdy treba vetrať, pretože pretlak pomarančov bol mojim zmyslom vždy pochuti.  A jedného dňa som si asi zvykla. Ďalej som to tak intenzívne necítila a to bol čas, aby som otvorila okná.

***

Noci bývajú občas príliš krátke, keď potrebuješ urobiť  milión krokov a každý z nich má zmysel. Každý jeden je taký dôležitý a významný. A trasy, cesty domov, cesty niekam sú zrazu také krátke. A ráno chladne a je mu čoraz zimšie, všetko sa pýta von a chce rozprávať, povedať pravdu o voňavej pomarančovej kôre, o kamienkoch na ceste, o pouličnom svetle, o tme pod lampou, o....

***

Pravdy bývajú také reálne. Také pravdivé, keď sú povedané s láskou.  Nebolia, nepriečia sa, iba prejdú, dotknú sa, ozdravia, vyzimejú, nezamrznú... Dokázať si vystačiť s malou pravdou, menšou ako by som práve potrebovala, takou, čo mi bude stále nablízku, takou ,ktorú si budem môcť zavesiť  na krk a pravdivo sa jej dotýkať.

***

A bolesť býva občas taká krásna, šarmantná slečna s linkou na viečku. A ten kúsok, čo zo mňa zostal, keď ma ktosi považoval za človeka na roztrhanie, nie z lásky, iba z vlastnej potreby. Keď som ešte dokázala oprieť kúsok svojho dychu o čosi žijúce, čo by mi možno(ne) pomohlo na polceste do straty...

***

Nie som si ničím istá. Ani dobrom vo mne, ani zlom vo mne, ani tou holou pravdou víriacou v mojej hlave, ani svojou teplou dlaňou. Vždy je príležitosť, možnosť, riziko pevne zovrieť (moje) telo a povymetať (mnou) všetky kúty. Kdekade, kadeaké. Ešte vždy mi budú ukradnuté dni, do ktorých sa nezobudím sama, do ktorých si dobrovoľne nesadnem s miskou ovocia a šálkou čaju. Dni, po ktorých ostane akákoľvek stopa najnižšieho času, ktorý som už okúsila a teraz by mal pre veľa vecí prísť ten najvyšší, lenže ja ani len netuším, koľko presne má merať.

***

Tak si niektoré veci poodkladám zo dna (dňa) na deň, z horných poličiek skríň na tie najspodnejšie, ako keď si prehadzujem veci, keď čakám na jún, na čosi teplé, na slnečnice na stole. Na park, do ktorého každé ráno vchádzam s pocitom, že sa oslobodím, že vezmem svoju myseľ a ten kúsok čo zo mňa zostal, celú tu miniatúru si tam pekne odnesiem a doprajem jej odpočinku.

 

Venujem Martinovi, ktorý je pre mňa už niekoľko rokov tak veľmi dôležitý.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?