Aj to sú moje dni.

Autor: Zuzana Šagátová | 30.11.2011 o 17:20 | (upravené 30.11.2011 o 17:38) Karma článku: 4,65 | Prečítané:  844x

včera som si zlomila malíček. aj malé veci dokážu bolieť. čakáš na rentgen. malú fotku, ktorú ti spravia a potom ti to všetko zabalia do sadry. všetky milé sestričky. tak ma teraz napadlo, že niekedy by bolo fajn zrentgenovať aj dušu. dať ju do sadry. zlonenú. aby si oddýchla. na týždeň, na dva. poslať ju an kontrolu, starať sa o ňu. neumývať s ňou riad, nevysávať. iba ju nechať odpočinú, zregenerovať. možno sa moja duša včera na chvíľu prehupla do môjho malíčka. potrebovala sa zlomiť. a teraz odpočíva v sadre. o týždeň sa však istotne vráti na miesto, odkiaľ pochádza.

 

Napadol si ma, keď som sa dnes vracala zo školy. Presne vo chvíli, keď mi slnko ponúkalo spoločnosť, svietilo mi (ne)príjemne do očí a dalo mi dôvod mračiť sa. Nenahnevane, s myšlienkou na teba.

 

Tak som si ťa premietala. Želala si (ťa), aby si bol v tej chvíli naozajstný.

Aby si ma držal za ruku, dýchal (so mnou), (ne)hovoril, mal privreté oči a mračili by sme sa spolu do slnka.

Občas ťa nepotrebujem stretnúť. Nemusím si uvedomovať zakaždým, že (so mnou) nie si. Naozajstne.

 

Čo je ozajstné? Ty? Moje predstavy?

 

Ty v mojej hlave si naozajstný, hmotný, dýchajúci, žijúci, cítiaci.


Snažím sa popreskakovať dni. Tie, ktoré so mnou nie si. Neopakujem si tie, ktoré si so mnou bol. Nechala som odísť krásne chvíle. Nech si len pekne idú preč. Lebo už teraz sa teším na tie novšie , ktoré budú môcť byť pre nás najkrajšie.

 

Nie si moja minulosť. Si prítomnosť v mojej hlave, najkrajšia chvíľa do budúcna.

 

Je riziko zamilovať sa (do teba) na jeseň. Keď som si už myslela, že po náročnom lete bez nároku na teba (na nás). Akosi ma to aj prešlo. Hovorím tomu, že som bola (napoly) zahojená.

 

Vidíš. Aj na jeseň som našla dôvody oživiť ťa v hlave. Preto, aby som ti ukázala to zubaté slnko. Slnko, ktoré vyšlo pre nás. Aby to bolo s nami skutočné. Aby sme mali dôvod (mračiť sa doň) , byť spolu.

 

Keď ráno otváram žalúzie na mojom okne a pozriem von, je mráz. Ty si v ňom nakreslený. Všetko z teba. A keď som schopná  zájsť si po teba von, aj keď mi krehnú ruky... Takto si ťa každé ráno vezmem. Zohrejem, uvarím ti čaj. Aby ti bolo (so mnou) dobre.

 

Vystúpila som z ťažkých snov, prestala som narýchlo snívať a pretvárať svoje rána. Obviňovať (sa, teba), keď som ťa tam nevidela. Prestala som sa obávať, keď som každé ráno položila (moje) bosé nohy na studenú dlážku. Nič ma nebolí.

Nepremárnim svoje rána (začiatky). Nech si ktokoľvek. Presne vo chvíli, keď ma opúšťaš si uvedomím, kto vlastne som. Nečakám (na teba).

 

Akoto bude s myšlienkami na teba v zime neviem. Neviem ani to, či budeš stále tam vonku napísaný. A dokonca neviem ani to, ako veľmi mi skrehnú ruky, keď si ťa odtiaľ budem brať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?