O nás.

Autor: Zuzana Šagátová | 24.11.2011 o 20:57 | (upravené 25.11.2011 o 1:07) Karma článku: 3,91 | Prečítané:  532x

Niekedy nie je možné ukryť sa. Ani pred sebou, ano pred svetom. Utekať na dlhé trate...to nič nerieši. Tak, či onak, napokon sa udýcham, budem lapať po dychu a možno nie len po ňom, možno si toho súčasťou. Aj ty si zložka, ktorú potrebujem pre svoju existenciu. Prezradím ti tajomstvo. Práve som si to rozmyslela, neprezradím. Ale musela som písať. Explózia v mojej hlave...a ďalej, porozpravame sa?

 

Chcela som len prežiť. To všetko s tebou. Od začiatku. Ale len od takého, ktorý by bol náš. Ktorý by nepoznal nikoho, aby som si ťa mohla privlastniť, dať ti na čelo nálepku: Patrím jej.


Som náročná, chamtivá, nerada sa delím. Ty nie si na rozdelenie. Nechcem ťa pokrájať ako koláč, ktorý v sobotu upečiem. Voniaš celým bytom, tak chutne...

-°°-°°-

To všetko som chcela prežiť osamote. Ty by si bol moja samota. Iba moja. Nič z toho, čo som si vysnívala sa nesplnilo. Možno to tak má byť. Nie nemá! Neviem prečo by to malo tak byť. Prečo by to malo byť zapadnuté prachom, ostať nepovšimnuté. Veci, čo sa ľúbia, nech nejdú bokom. Nie veci, ľudia, nie tak celkom ľudia, ako ty.

 

 

Neviem v tejto chvíli úprimne povedať, koho viac klamem. Či seba, či ich. Vieš, je to také čudné. Vždy sa opýtajú prečo. Lenže ja na to ich prečo nikdy nemám ani len na to preto. Vieš, lebo aj to preto si stále ty. Ty tam vo mne niekde tlieš.

 

Vieš čo je najhoršie? Uvedomovať si ťa. Tvoj nedostatok, tvoju neprítomnosť, to že ťa nemám. Si len hlboko ukrytý niekde v mojej hlave, neviem presne, kde to je, ale asi si dosť hlboko, keď si sa odtiaľ ešte stále nevyhrabal... Neviem, či nechceš odísť, ale mi to komplikuješ, chlapče!

A potom...že ja som zvláštna!

 

Jasné, že je ľahšie, iba tak byť, ostať, pozerať sa z diaľky. Diaľka znamená samota. Asi nepočuješ, keď ti kričím z opačného brehu rieky. Mávam ako šialená, hlasivky sa mi idú rozdriapať v hrdle a ty nič. Odkráčal si ďalej. Nemohol si ma počuť. Boli tam prekážky. Voda, čo odnáša to všetko naše. Dokonca aj čas, ktorý nám niekto venoval.

 

Občas mám túžbu nevraziť do teba, nepozerať ani nadhľadom, ani pohľadom, iba si zakryť oči a stáť. Objaviť sa na druhom konci rieky. A byť nepočujúca. A ty si krič. Aj ty si vyskúšaj, ako dokáže bolieť hrdlo, keď na niekoho úpenlivo voláš a on ťa nepočuje.

oooo

Nikdy nezabudnem, že si sa o mňa postaral. Ani vtedy. Ale teraz sa už nestaráš. Zastaráš sa len tak striedmo.  Zabalil si mi do tašky všetok svoj čas bez teba. Nechutí mi. Je tvoj, ale nie je tam nič z teba. Neposlal si dotyk, ani myšlienku, ani to letmé žmurknutie, na ktoré si zbalil všetky baby. Tvoje dotyky nechutia. Ani vtedy, keď si sa ľahko dotkol môjho pása. Ktovie, či naozaj. Ktovie, či to nebola len taká silná túžba, ktorá ma dohnala k tejto myšlienke. Nedaroval si mi nič. Priestor bez teba. Prázdno.

 

Často odchádzam. Musím od teba odísť, ty musíš odísť odo mňa. Nestihneme sa rozlúčiť tak, aby sa nikto nepozeral. Vždy tam niekto na nás čaká. Sme dôležití pre kohokoľvek na svete, pre seba nie. Sami na seba nečakáme. Dosť absurdné, nemyslíš?

Zatváram oči pred samotou. Bez teba. Vždy, keď svoje unavené telo ukladám do perín, čo voňajú avivážou. Periny, ktoré sú studené, trasú sa , lebo sa boja. Mňa, samoty. Noci bez teba.

V duchu si poviem amen, poďakujem Mu, za to, že mi ťa dovolil postrážiť aspoň v mysli. Že si mi dnes pomyselne patril...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?