keď sa naučím nesnívať

Autor: Zuzana Šagátová | 3.11.2011 o 13:04 | Karma článku: 3,66 | Prečítané:  207x

keď sa naučim nesnívať, potom...

Tie kľúče som mu tam pohodila. Nechala zabudnuté.

Dúfajúc, že si ich všimne.

Nevšimol.

Nebola som prekvapená, veď som to bola predsa ja, kto ich tam nechal ležať.

Pochopila som, že sa mi nechce čakať na lepšie a novšie začiatky.

Že svoje (ne)dni  si bezvládne nosím na svojich pleciach.

Možno boli pripútané aj o tie kľúče, neviem.

Nemôžem sa pred sebou priznať, povedať si, že takto to bude lepšie.

Že je vlastne jedno, kde skončili.

A že aj tak viem, že ich nikdy nenájde, že si po ne nikdy nepríde.

Ostanú tam len tak, bezvládne, pohodené, presne také ako ja.

S ťarchou a bezmocnosťou ostanem čakať s nimi. S kľúčami, ktorými sme každý deň otvorili to naše.

Budem vedľa nich bezmocne ležať...

A keď si rozmyslíš, že po ne prídeš a potom nimi odomkneš,

vezmeš si veci.

Mňa.

Všetko zo mňa.

A vezmi mi aj kľúče, pri ktorých som ostala toľko pohodená.

 

Iba sama, zívajúca prázdnotou, preplnená ťarchou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trumpizmus. Politický smer, ktorým sa neriadi ani Donald Trump

Medzi republikánmi po týchto voľbách už neplatí konsenzus z Reaganovej éry, že strana by mala byť konzervatívna.

KOMENTÁRE

Štartuje nová éra Ameriky, Trump sa stáva prezidentom

Časť sveta sa bude s obavami prizerať, ako napĺňa volebný slogan.


Už ste čítali?