Bu°°bl°°in°°ky°°

Autor: Zuzana Šagátová | 30.10.2011 o 14:52 | Karma článku: 1,60 | Prečítané:  220x

vyšumí...

Dnes ráno som nebola sebou nadšená. Opustila som ho. Hoci len na chvíľu, možno na večnosť, možno pre niečo kam putujem, o čom snívam, na miesto, kde sa chcem dostať a časom na ňom snáď zakotvím. Ale dúfam, že s ním.

°°

Včera mi povedala, že ju fascinuje (m).  Pritom všetko je to iba moja nepochopená jednoduchosť, snaha o niečo. Snaha o nič. Pre všetkým veľkých individualistov, ktorými som napokon aj ja a to moje večne nepokorené ego, vysadené na piedestáli, zrejúce, dozrievajúce a použiteľné v prípade, kedy bude treba zaútočiť.

°°

Padá mi hlava do rôznych strán a stále rozmýšľam nad tým, či sa ráno vôbec dokázal zobudiť. Či ho k tomu niečo vôbec dohnalo. Som ponudená nedeľou. Dobrá výhovorka, zuza, vravím si. Nebudem sa zbytočne oslovovať veľkým písmenom, dnes na to nemám právo.

°°

Šampanské mi vyšumelo z hlavy, z hrdla však zabudlo. Dnes mi nikto nedaroval hlas. Dnes by som mala iba počúvať a nesťažovať sa na veci, ktoré aj tak nezmením. Veci, ktoré dokážem ovplyvniť, ale občas som prislabá. Ani nie tak prislabá ako jednoduchá. A to moje ego tam niekde iba tlie a bezútešne sa na mňa hľadí. Čuduje sa ako vôbec...

°°

Neviem presne, aký deň je dnes, ani čo je jeho obsahom. Dnes nemám síl skúmať ho. Sedím na posteli, ťažko položená, poskrúcaná do všetkých strán, snažiac sa vypustiť z hlavy čo najviac. Dať preč myšlienky, ktoré jedna na druhú násilne dychčia, stlačené v tom malom priestore. Búria sa v dave, preklínajú a čojaviemčo...

°°

Dnes mi zostal iba tento podvečer alebo prázdne popoludnie, nazvite si to ako chcete. Zostali mi čokoládové bonboniéry, hluk v hlave po včerajších bublinkách, nech už boli tie bublinky akékoľvek silné...

°°

Cez to všetko mám potrebu skladať účty Bohu a hovoriť o ňom tak silno. Nie v superlatívoch. Skromne. Zbožne. Pre Neho.

 

Nedele sú rozvoňané jeseňou a navrchu poliate dušičkami, voskom, čečinou a kvetmi.

Sú pokojné, skromné, bez bubliniek zo šampusu, bez naštartovaného auta, bez bezútešného popoludnia odkiaľ kam, skadetade...

°°°°°°°°°°°°

Tak sa tadiaľto dnes potúlam. Vyšumím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?