Naše.

Autor: Zuzana Šagátová | 30.10.2011 o 10:54 | Karma článku: 3,47 | Prečítané:  216x

veriť a vysnívať si.

 

Niektoré veci potrebovali vo mne iba dozrieť.

Iba som musela podrásť.

Netreba mi stolček pod nohy, keď sa načahujem po pohárik, do ktorého si chcem naliať teplé kakao.

Nemusím sa postaviť v kúpeľni na práčku, aby som dočiahla na krém na ruky.

Už nepopletiem príbororadie. Lyžičky, vidličky, nožíky.

 


Pozerám plagátik do divadla a rozmýšľam, kam ťa vezmem.

Možno si zaslúžime trocha nehlučna.

Trocha súzvuku, ktorý (sa) ladí –doladí -preladí.

 


A predstavujem si, ako ťa čakám na lavičke v meste.

Pod lampou, kde vidím ranky na svojich rukách.

Starostlivo o seba čakám, že prídeš a donesieš mi krém a možno aj kúsok seba.

 


Teraz by sa sem hodili snežné vločky, ale nenapíšem o nich.

Ešte si to nezaslúžia.

Krém na ruky potrebujem, aj keď je vietor.

Aj kúsok teba. A bezvetria.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?