Pozvoľna pozbierané

Autor: Zuzana Šagátová | 29.10.2011 o 19:44 | Karma článku: 3,63 | Prečítané:  188x

(príliš veľa medzier)

Nedotýkať sa , prosím.

Nehovoriť, iba mlčať.

Dnes mi slová porezali uši.

A svetlo mi vzalo zvyšky zraku.

Je mi zima, ale to neznamená, že potrebujem teplo.

Odkedy –dokedy.

Sem a tam.

 

Zvykla som si byť zamrznutá. * * *

Mať domov bez okien.

Bez radiátora.

Levandule.

 

Nikdy nedať dolu z nôh čižmy a nevyzliecť si kabát.

Keď toto ročné obdobie prejde...

Buď do chladu alebo do tepla.

Nevyzlečiem, nevyzujem.

 

A poviem si amen a vduchu sa skromne prežehnám.

Trúchlivo, zdanlivo, šťastne, nešťastne žehnám tomuto dňu.

 

V kabáte, v čižmách zložím svoje telo do chladnej postele.

A prikryjem sa dekou.

 

A ostanem čakať...

Príde?

Nepríde?

Zohreje?

Nezohreje?

Levanduľa?

Mäta?

 

 

So zajtrajškom spätá...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?