Sofinkine maléry

Autor: Zuzana Šagátová | 12.8.2011 o 20:03 | (upravené 12.8.2011 o 20:13) Karma článku: 4,36 | Prečítané:  316x

"Nie som pudingová kočka!" –poznamenala Sofia.

Položila na stôl polievku, rýchlym tempom sa usadila, zvraštila čelo a začala jesť.

"Fuj!"- pomyslela si.

Nechutná polievka z nechutných webstránok na nechutné turbodiéty.

Len čo jej z úst vyletelo to „tvrdé y“ prudko zasipela a myšlienkami bola už napolceste k čokoládovým tyčinkám. Teda, nie iba myšlienkami.

Sofia si ľahla na koberec a prežúvajúc čokoládové tyčinky s orieškami začala rozmýšľať.

Začala rozmýšľať o tom ako sa dá zbaviť myšlienok.

Škoda, že iba začala.

Malér č. 1 : Sofia vždy so všetkým iba začala.

 

"Som hlupaňa"- pomyslela si.

"Alebo kašlať na to, jedno kilo viac, či menej."

Utrela si čokoládové ústa, zívla a oči sa jej na pár sekúnd zatvorili.

Sofia zaspala. Sofia snívala.

V ušiach: celé leto bez dokonalej postavy.

Pred očami: Sofia topiaca sa v čokoláde.

Malér č. 2: Sofia sa v tej čokoláde cítila priam geniálne. ( Ale čo na to oni?)

 

Bolel ju chrbát. No predtým než si Sofia uvedomila , že už vlastne nespí, ale bdie, pokrčila nosom, pretrela si oči a natiahla nad seba ruky.

Prudko sa posadila- zatočila sa jej hlava.

Sofiine mobily- oba mobily boli už v tom čase preplnené SMS-kami. Tie obálky odtiaľ priam až padali. Zo zmeškaných hovorov bolo cítiť nervóznych a kričiacich ľudí.

Sofia prevrátila očami.

Malér č.3 : Sofiu potrebovali všade na všetko, bola nenahraditeľná (okrem prípadu, keď bola chorá, smutná...)

 

Už zas?- pomyslela si Sofia.

Už zas! – jačali telefóny.

Nútenou nutnosťou, ktorú diktoval vonkajšok si Sofia horko- ťažko prezliekla rozťahané tričko. Zopla si vlasy do copu, schmatla kľúče a bežala.

Ups! Zabudla na tepláky. Nešťastné tepláky!

Malér č.4.: Nie vždy si mala čas Sofia prezliecť staré rozťahané tepláky.

 

"Utekaj, bež rýchlo, Sofia, utekaj!"- neustále nepomínajúc seba bežala a bežala.

"Úf, som tu!"- vecne oznámila Sofia.

-všade inde, len nikdy doma- touto myšlienkou vybavila všetky pre nich nutné, či potrebné veci.

Ona- Sofia v teplákoch.

Keď ju načisto zotročil deň (ľudia, situácie, hrboľaté chodníky, chrobáky v hlave, ...) otvorila kľúčom dvere a jej cesta smerovala priamo do chladničky.

Sofia zabudla, že mala zablatené topánky.

Osvietilo ju svetlo v chladničke. Takže si opäť namiesto tej superpolievky vzala do rúk tresku, potom schmatla rožky, sadla si a jedla.

Malér č. 5 : Tá krásna Sofia zablatila celý byt. Stopy od blata boli poskladané ako mozaika. Impozantné! Blato, treska, rožky, Sofia v teplákoch. Napriek tomuto spoločenskému faux-pas bola Sofia (pre seba) priam príťažlivá.

 

Bolo neskoro. Sofiin polospánok prerušil pískajúci čajník.

Čaj v poháriku voňal limetkou.

Sofia vstala a zaliala si čaj.

Sedela vedľa svojej postele a jemne srkala čaj.

Čítala opäť niektoré šalátové vydanie z jej starej knižnice.

Zabudla, že existuje čas. Bolo už príliš neskoro.

Ups! Sofia mu nenapísala. Nedala vedieť kde je, s kým a čo robí a čo mala oblečené, čo jedla, aké sponky mala vo vlasoch.

Všetko „podstatné“ v tej chvíli zabudla Sofia vložiť a poslať do tej turboobálky, ktorá by o pár sekúnd na to zapípala na druhej strane, zabudla je celkom preplniť tými meganezmyslami.

Malér č. 6: Sofia vedela byť úplne nezodpovedná vo veciach, ktoré sa týkali preplnených obálok. Smutné, nie?

 

Ked už Sofia zabudla, zaspala.

Malérmi sa deň skončil pre nich.

Pre Sofinku, ako ju volali keď bola dokonalá, tak ako chceli, to bol iba prežitok.

Sofia prežila- s prežitkami. Pôžitkami.

Pokojne. Posvojom .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?