Dnes mi pre seba ostala iba chvíľka. Je čarovne, je máj a rušný pokoj navôkol. Okolo mňa si ty a tvoj prúžkovaný sveter, s tebou ruka v ruke to, čo ti nepatrí, to, čo nikdy nebude tak naozajstne tvoje. pokračovanie článku
Závidela som ti včerajšie bublinky na tvojich šatách. Závidela som ti tvoje červené pery a rozmazanú špirálu. Závidela som tvojim krátkym šatám, že si vedia sadnúť zľahka na tvoje nohy. Je skoro osem, vonku je chladno, deň mi len zľahka zamával a pribuchol za sebou dvere, sľúbil, že sa zajtra opäť zastaví. pokračovanie článku
Večer prišiel potichu. Z ulice počujem iba autá, potme sa rozpŕchajú kaluže pod ich kolesami . Aj ja som bola kalužou, čo niekde napršala, ležala špinavá, nakoniec po mňa prešlo auto a rozpŕchlo ma kdesi na viac miest a tie nie sú už len škaredé. pokračovanie článku
Iba krátko, krátko ako dnešná hodina, ktorá neexistovala, lebo nemala možnosť, lebo niekto sa rozhodol nedarovať jej to. pokračovanie článku
Rada by som povedala, že je jar, leto alebo babie leto, alebo čokoľvek letu podobné. Čokoľvek podobné teplu na mojej koži, čokoľvek podobné pocitu v mojej duši. Také to teplo. Sálajúce a bezprostredné. pokračovanie článku
Prežila som do jari a tak povediac som za vodou. V časoch keď si sneh začal sadať na moju tvár, povedal ktosi môjmu telu, že je príliš slabé na takýto život, na toto nočné bdenie. pokračovanie článku
Dnes večer narozdiel od vecí, čo sa stávajú celkom nerozmyslene. Vždy v živote som vedela, čo som chcela, iba som si tým nebola istá alebo som si to rýchlo predtým rozmyslela. pokračovanie článku
Rána sa začali celkom nerozbitne. Prichádzali spontánne. Do nich som sa nenásilne zobúdzala s pocitom. A to mi zatiaľ stačí. pokračovanie článku
Toto odkladanie ma desí. Všetko nemá svoj čas. Averzia voči čomukoľvek. Vstala som zavčas rána. V uliciach bolo chladno. Sneh pod nohami vŕzgal a moje neisté kroky smerovali nevedno kam, celkom po tme. pokračovanie článku
Cestou tam sme sa s D. rozprávali o všeličom. Myslím, že som jej spomenula, že mi celkom stačí toto. Neviem presne, čo to je, len je to asi niečo, čo nesie v sebe pokoj a tomu sa celkom spontánne dokážem tešiť. pokračovanie článku
O pár rokov neskôr sme obaja sedeli u našich v obývačke. On zas o niečo múdrejší a ja zas o niečo staršia. Lebo povedzme si otvorene, aj po niekoľkých rokoch sa o tom u nás nehovorí. Stále to predstavuje akési spoločenské faux pas, že chlap v kockovanej košeli je napokon taký môj. pokračovanie článku
Spočiatku sa mi zdali tie poviedky celkom nezmyselné a veľmi zdĺhavé. Nebola som si istá, či ich na dnes večer zvládnem, ale čosi ma nútilo sústrediť sa na ne, aj keď niektorým veciam celkom neviem prísť na chuť. pokračovanie článku
V jedno januárové ráno, keď som si povedala, že dni nebývajú také ťažké, som zapálila vo svojej izbe vonné tyčinky, aby sa ich vôňa niesla celým bytom, všetkými mojimi myšlienkami. pokračovanie článku
Tak som si priala a tak sa splnilo. Zázraky sa dejú v každej chvíli. Malé, či veľké prídu postupne. Niekde navôkol si len tak lietajú a čakajú. Zoskočia, keď sa im bude chcieť do začiatkov, do konocov. Ale vždy k nám. pokračovanie článku
Do doby, do ktorej som sa položila, do ktorej som vošla, sa nechcem vzdať tak úplne. Začať žiť tak potichu, nenápadne, s kúskom vzduchu do pľúc, s dôveryhodnou napodobeninou plnohodnotného života. pokračovanie článku
Vyspala som sa do celku. Do dnešného rána, ktoré bolo celkom obyčajné. Moje dni bývali rôzne. Zívali, kašľali, mali nádchu, horúčku... ale vždy boli moje. pokračovanie článku
Ponáhľala som sa nakúpiť posledné darčeky. Ponáhľala som sa po do-plnky, ktoré by dotvárali darčeky, ktoré som nakúpila. Dnes sa stalo toho mimoriadne veľa... pokračovanie článku
Tieto výkriky do prázdna, teda, do plna z plného hrdla by som chcela venovať luciji. Za to, že si ma našla. Za to, že je som si našla ju. A za všetko ostatné. Zasnežené, ukryté. pokračovanie článku
Mohlo by to plynúť aj inak, ale plynie to takto. Plynie, neplynie. Časom sa zastaví a potom sa pohne ďalej. Nebolo mi zvláštne, ale neviem, či je celkom (ne)normálne mať chuť sa iba tak spontánne rozplakať v aute. Odstaviť ho nabok a položiť svoju tvár do teplých dlaní. Vypnúť motor a ostať v tichu. Tieto vysokohormonálne reakcie u mňa ma načisto hnevajú, ale sa iba tak spontánne dokážem cítiť tak či onak nešťastná. pokračovanie článku
Tak som sa potrebovala roztopiť. Presne ako ten sneh u nás, ktorý sa vykašľal na Vianoce. Odtiecť niekam preč, vliať sa do potoka a spolu s vodou odísť, stihnúť ju zakaliť, aby videli, že veci nedokážu odísť (prebolieť) len tak priezračne. pokračovanie článku
Keď sa dokážem ocitnúť iba v takom jednoduchom dni. Nekompikovať si veci. Iba sa zobudiť, dať raňajky, pobaliť veci a ísť. Aj tak sa dajú prežívať dni. pokračovanie článku
Už bolo načase uložiť sa do postele. Poslať sa do snov a zaspať. Venovať si tých 8 hodín bez teba, aj keď sa tam častokrát poprechádzaš. Iba tak preletíš, nezakývaš, nepozrieš sa, iba mi znovu ublížiš. Tak, ako mi ubližuješ zakaždým. Ty si moja paranoja, priznávam... pokračovanie článku
Dni sa pomenia. Samé od seba si uvedomia, že je čas na zmenu. Aj oni cítia čoskoro Vianoce. Asi sa potrebujú polepšiť, možno ich trápi svedomie, že nie vždy boli také, ako mali byť. Pekné poslušné. Aj oni potrebovali chvíľu byť zlé, premeniť sa ne neposlušné deti. Priniesť radosť, priniesť trápenie. Aj oni si rozbili na chodníku kolená a my sme im ich museli pofúkať. Čo už. Žijeme s nimi.
Ešte narýchlo sem potrebujem poukladať slová. Zoradiť ich od najväčších po najmenšie, podľa farby vlasov... Je ich toľko, hlásia sa na odpoveď, pretože sa celú noc učili. pokračovanie článku
Úspechy neprišli. Dokonca ani v počasí. Včera to vyzeralo skoro vianočne, ale iba skoro. Úspech snehu prekazil nočný lejak. Aj s nami je to tak. Keď už , už ... môžeme pozakrývať nedostatky (snehom), nasúkať sa do tesného čara, povedzme aj Vianoc...príde lejak. pokračovanie článku
Bol raz jeden muž. A stále je. Trvá (na svojom). A bola raz jedna (ona). Posadil ju na dlážku, aby vychladla. A vždy keď mohla prechladnúť, ju tam posadil znova. Dookola. Nechal ju ochorieť. Až kým nezomrela. pokračovanie článku
tak verne sa posadilo do mojej hlavy, prehovorilo (ma), aby som počúvala a a ja som poslúchla. vypočula, čo mi malo byť povedané, čo by sa za iných okolností povedať malo aj nemalo. čo bolo,nebolo premlčané. a malo nárok niekde, kričať, objaviť sa, zastať zastaviť. aby to predsa napokon len stretlo mňa. pokračovanie článku
Až o 16.17 hod. mi bliklo, že je piatok, nie sobota, zuza! Vravím si. Snažila som sa vyhrabať spod haldy kníh, ktoré si sadli na moje telo, obsadili moju posteľ a posielali svoje vety a písmená, aby mi načisto osídlili hlavu. Aby prekazili pesničku, ktorú som si pohmkávala v duchu, aby vyhnali všetky myšlienky na život.
Ak stratíte svoje sny, stratíte dôvod žiť a možno tým stratíte aj svoj život. Takže pokračujte v snívaní. (D. Scott)
zuzana.sagatovagmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
